Základné informácie o obci:
Rozloha obce: 1.370 ha
Počet obyvateľov: 454
Okres: Vranov n. T.
Prešovský VÚC
Obec Petrovce sa nachádza na severnej strane úpätia Slanských hôr. Svojou polohou preto Petrovce patria k podhorským obciam. Ležia v malebnom údolí bezmenného horského potoka, vlievajúceho sa do Tople. Horný koniec obce sa upína takmer k okraju Oblíka, zatiaľ čo dolný siaha do vzdialenosti 3 km od južného okraja Hanušoviec. Napriek malej - cca trojkilometrovej vzdialenosti výškový rozdiel medzi nimi je značný. Hanušovce sú v nadmorskej výške 190 m, Petrovce vo výške 310 m n.m. (dolný koniec) a 325 m n.m. (horný koniec obce).
Z administratívno-správneho hľadiska patria Petrovce, podobne ako mesto Hanušovce, do oblasti Šariša, zatiaľ čo susedné obce – Bystré a Hermanovce ležia už na území Zemplína. Okresným mestom do roku 1960 boli Giraltovce, potom Prešov a od roku 1968 je ním mesto Vranov nad Topľou.
Spôsobom svojho osídlenia obec predstavuje vretenovitý typ so svojráznou radovou zástavbou.
Kataster obce Petrovce predstavuje rozlohu 1 370 ha. Z toho je 629 ha poľnohospodárskej pôdy a 669 ha lesnej pôdy. 72 ha pôdy zaberá intravilán obce. Ornej pôdy je 259 ha. Vlastníkmi pôdy sú prevažne miestni občania, v dôsledku dedenia v niektorých prípadoch i tí, čo v obci nemajú trvalý pobyt. Lesy sú v štátnom vlastníctve a časť o rozlohe 74 ha vo vlastníctve obecného urbariátu. Jeho činnosť bola obnovená vo februári 1994.
Chotár obce
Z geomorfologického hľadiska chotár obce je pomerne členitý. Je súčasťou Hanušovskej pahorkatiny. Menšie i väčšie pahorky či stráne sú tu na mnohých miestach narušené výmoľmi (debrami) a úvozmi. Ich charakter výstižne vyjadrujú aj samotné chotárne názvy. Vstupnou bránou do chotára je Zimná hôrka. To je fakt. Kvôli orientácii treba však dodať, že skutočná brána, cesta k Petrovciam začína v Hanušovciach. Po pravej strane od nej smerom na juhozápad sa tiahnu Brehy, Banisko a Dol. V bezprostrednej blízkosti obce na jej hornom konci vyčnieva kopec Hurka. Jej pokračovaním je Bandžáková debra – dolina, ktorou donedávna pretekal menší jarok. Východná strana chotára, nazývaná Stráne, sa tiahne od okrajov lesa cez Kopaniny ku Stankovmu lazu, ďalej cez Brežiny až k Hlibovcu a smerom východným ku Šlechcinu. Jej povrch v porovnaní so západnou stranou je menej členený, chrbát viac vyrovnaný, svahy mierne naklonené v smere k obci a z východnej strany smerom k Hermanovciam. V tejto časti chotára sa nachádza orná pôda pomerne najlepšej bonity. Členitejší charakter má južná a juhozápadná časť chotára. V nej sa nachádzajú rozsiahle pasienky s nízko rastúcimi drevinami. Až donedávna sa všetky lúky kosili, na jeseň zas vypásali. Dnes sú vyhľadávané skôr ako miesta oddychu. Horské lúky v uvedených lokalitách sú ovenčené hrebeňmi Slanských hôr. Najvyššie položeným je Čierna hora (1073 m.n.m). Na východe v pozadí je Kuria hora a v jej popredí sa vypína impozantný Oblík (924,8 m.n.m). Celá vrcholová časť Oblíka po vrstevnicu 700 m, na východnej strane až po 600 m je zahrnutá do chráneného územia. Je teda štátnou prírodnou rezerváciou. Na západ od Čiernej hory sa tiahnu hrebene Lysej. Ich pokračovaním je Hanušovské sedlo. Z nižšie položených vrchov na petrovskom chotári sú známe Hrb a Herlica. Nádherný pohľad na panorámu tejto časti Slanských hôr sa turistovi ponúka z protiľahlých svahov katastra obcí Medzianky, Radvanovce a Chmeľov. Z geologického hľadiska Oblík rovnako aj Herlica sú sopečného pôvodu, budované prevažne z odolného materiálu lávových prúdov pyroxenického andezitu. Odkrytý lom andezitovej horniny je na východnej strane Herlice. V 60. rokoch minulého storočia andezit sa v ňom aj ťažil a používal ako štetový materiál na výstavbu ciest.
Rastlinstvo hôr a lúk
Horské kopce i nižšie položené pahorky petrovského chotára a jeho okolia sú zastúpené množstvom rastlinných druhov, lesných drevín, kriačin. Pestrá je aj vegetácia polí a lúk. Niektoré z jej druhov sú vzácne a chránené zákonom. Dominantným a prevládajúcim druhom lesných porastov je buk. V bukových porastoch sa ojedinele vyskytujú aj iné listnáče, najčastejšie hrab, javor, jaseň a na vlhkých miestach rakyta, osika. Okolo potokov a horských mlák rastie tiež vŕba, jelša lepkavá a breza biela. Zvlášť pozoruhodný je lesný porast prírodnej rezervácie Oblík, kde na balvanovitom povrchu buky v sprievode iných listnáčov často dosahujú obrovité rozmery. Na vrchole Oblíka má lesný porast dokonca pralesovitý charakter. Mohutné jedince buka tu doplňuje brest, lipa, javor a čerešňa vtáčia. V krovinatých porastoch, prevládajú: zob vtáčí, hloh, trnka, svíb, lieska, ruža šípová, malina lesná, ostružina. Za vzácny možno považovať výskyt telekie ozdobnej. Rastie na úpätí Oblíka pri vstupe na lúku za Harbom. Pri chatách v Bajovej debri rastie veternica biela. Spomedzi chránených rastlín vyskytuje sa tu ešte diablik močiarny. Rastie pri Čiernej mláke.
Živočíšstvo
Slanské vrchy aj s priľahlými pahorkatinami sú domovom viacerých druhov voľne žijúcej zveri. Žije tu jeleň obyčajný, srnec hôrny, sviňa divá. Z predátorov sa tu sporadicky objaví vlk a rys ostrovid. Medzi stále druhy tu žijúcich predátorov patrí líška obyčajná, mačka divá, jazvec, kuna lesná (vzácne i kuna skalná), lasica hranostaj, lasica obyčajná a tchor hnedý. Existuje predpoklad, že sa tu zdržiava aj psík medvedíkovitý. Z hlodavcov svoj domov tu majú ryšavky, hraboše, plh obyčajný, plšík lieskový, veverica lesná, zajac poľný. Hmyzožravce sú zastúpené piskorom obyčajným, piskorom malým i oboma druhmi dulovníc.
Pestrú paletu tu žijúcich druhov tvorí vtáctvo. Z najvýznamnejších bol zistený výskyt orla skalného, orla krikľavého, sokola rárocha, sokola myšiaka, jastraba veľkého, jastraba malého, včelára obyčajného, myšiaka obyčajného a myšiaka severného. Zo sov tu žije sova dlhochvostá, sova obyčajná, myšiarka obyčajná, výr skalný a kuvik obyčajný. Z ostatných druhov vtákov, charakteristických i pre širšie geografické územie, pokladáme za potrebné spomenúť jariabka hôrneho, drozdy (plavý, čierny), ďatle, sýkorky, penice, mucháriky a kolibiariky. Prebývajú tu aj sojky. V posledných rokoch sa tu vyskytuje aj bažant. Početne sú tu zastúpené havranovité druhy, napr. vrana obyčajná, šedivka, havran čierny, zalietava tu i kavka obyčajná a častý je výskyt krkavca čierneho.
(Spracované na základe publikácie o obci, ktoru vydal OcÚ v roku 2006)
